Antonio Meléndez-Lazo1 DVM MSc PhD DipECVCP MRCVS
Laura Vilalta Solé1,2 DVM DipECZM (Small mammals)
1. LABOKLIN
2. Hospital de la Universidad Católica de Valencia (Spain)

 

Nacionále a anamnéza

2,5-mesačný angorský králik (Oryctolagus cuniculus) s hmotnosťou 540 g bol predvedený kvôli neschopnosti pribrať na váhe. Králika kúpili pred mesiacom v petshope.

Klinické vyšetrenie

Pri klinickom vyšetrení neboli pozorované abnormálne nálezy okrem výraznej kachexie (BCS 1/5). Králik bol aktívny, žral a počas vyšetrenia vylúčil normálny trus.

Ďalšie vyšetrenia

Hematológia a biochémia

Hematologické a biochemické vyšetrenie neukázalo žiadne abnormality.

Zobrazovacia diagnostika (RTG a USG abdomenu)

Bolo spravené röntgenologické vyšetrenie (obr. 1) a abdominálna ultrasonografia (obr.2).


Obr. 1

 


Obr. 2

Z lézií na pečeni bola odobraná tenkoihlová biopsia (obr.3).


Obr. 3

Vyšetrenie trusu

Nález z koprologického vyšetrenia je zobrazený na obrázku 4.


Obr. 4

Aká je vaša interpretácia výsledkov zobrazovacej diagnostiky?

RTG snímky odhalili miernu stratu peritoneálneho detailu a hepatomegáliu. Diferenciálne diagnózy straty peritoneálneho detailu zahŕňajú peritoneálnu efúziu, kachexiu, vek (mladé zvieratá), generalizovanú peritonitídu a/alebo slabší peritoneálny detail normálny pre zobrazenie brušných orgánov králika.

Utrazvuk brušnej dutiny potvrdil strednú hepatomegáliu a početné generalizovane roztrúsené hyperechogénne nodulárne lézie s dobre ohraničenými okrajmi, pozorované v blízkosti žlčovodov. Žlčovody boli mierne dilatované a bola pozorovaná anechogénna peritoneálna efúzia. Iné zmeny neboli pozorované. Diferenciálne diagnózy zahŕňajú hepatitídu/cholangiohepatitídu  (pravdepodobne infekčného pôvodu: kokcidióza) alebo granulómy.

Aká je vaša interpretácia cytológie?

Nátery z tenkoihlovej biopsie boli s vysokým obsahom výborne zachovalých buniek. Boli pozorované hepatobiliárne parenchymatické bunky a organizmy kokcídií v rôznych štádiách vývoja.

Medzi hepatocytmi a epiteliálnymi bunkami žlčových ciest boli nájdené oocysty kokcídií ovoidného až elipsovitého tvaru a veľkosti 30-39 x 18-22 μm (obr. 3A).

Nediferencované štádiá vývoja kokcídií boli prítomné v strednom počte a boli lokalizované v apikálnej časti epiteliálnych buniek žlčovodu alebo extracelulárne. Tieto štruktúry boli okrúhle, modré, s veľkými prominentnými excentrickými jadrami a v niektorých prípadoch s intracytoplazmatickými vakuolami (obr. 3B).

V epiteliálnych bunkách žlčovodu boli nájdené makrogametocyty (samičie gamonty) oválneho tvaru a veľkosti 30 x 20 μm. V nich bolo pozorované veľké množstvo okrúhlych modrých cytoplazmatických granúl (obr. 3B).

Mikrogaméty boli prítomné v nízkom počte, distrubuované v malých skupinách na pozadí. Tieto štruktúry boli predĺžené, v tvare tyčinky, fialové, veľkosti 10 x 1 μm a s dvoma bičíkmi (obr. 3D).

V preparátoch boli prítomné súdržné zhluky mierne hyperplastických buniek žlčovodov. Tieto bunky boli tvaru kuboidného až stĺpcovitého, s modrou cytoplazmou. Boli pozorované aj súdržné zhluky hepatocytov.

Cytologické nálezy zodpovedajú infekcii Eimeria stiedae (hepatálna kokcidióza) asociovanej s hyperpláziou žlčovodov.

Aká je vaša interpretácia koprologického vyšetrenia?

Nájdený bol vysoký počet oocýst kookcídií v rôznych štádiách sporulácie (obr. 4 A, B). Druhy rodu Eimeria majú 4 sporocysty v každej vysporulovanej oocyste, každá obsahuje 2 sporozoity a majú reziduum (obr. 4 C).

DIAGNÓZA: HEPATÁLNA KOKCIDIÓZA (infekcia Eimeria stiedae)

Liečba a ďalší priebeh

Bol podaný toltrazuril (20 mg/kg p. o., 1x denne) dva dni po sebe. Bolo odporúčané zopakovať liečbu o 5 dní.

Kontrolné vyšetrenie nebolo možné, ale majitelia hlásili dobrú odpoveď na liečbu.

Zhrnutie

Kokcidióza je bežné, vysiľujúce, niekedy fatálne parazitárne ochorenie, spôsobené jedným z viac ako 16 druhov rodu Eimeria. Eimeria stiedae je druh s najvyššou patogenitou, vzhľadom na jej pôsobenie na epiteliálne bunky žlčovodov a pečeň, ktoré vedie k hepatomegálii, apatii, zníženému príjmu potravy, hnačke alebo konstipácii, ascitu, ikteru, distenzii abdomenu a niekedy k úhynu. Najcitlivejšie sú mladé zvieratá. Dospelé zvieratá sa stávajú prenášačmi ochorenia a zdrojom infekcie. Ostatné druhy eimerií sú intestinálne. Sú tiež asociované s klinickým ochorením, hlavne hnačkou a náhlym úhynom, ako aj subklinickým priebehom, ako je pomalé priberanie a poruchy GIT.

Králiky sa nakazia zožratím sporulovaných oocýst. Oocysta je ovoidná až elipsovitá a obsahuje 4 sporocysty, z ktorých každá obsahuje 2 sporozoity. Sporozoity penetrujú sliznicu tenkého čreva a prechádzajú cez mezenteriálne lymfatické uzliny a hepatoportálny systém do pečene. V pečeni vstupujú do epiteliálnych buniek žlčovodov a príležitostne do buniek pečeňového parenchýmu. Gametogónii predchádza rôzny počet nepohlavných množení. Pečeň je veľmi zväčšená a žlčovody sú dilatované, s extenzívnou hyperpláziou duktálneho epitelu. Vývojové štádiá parazitov vidíme v epiteliálnych bunkách a oocycysty v lumen žlčových ciest. Parenchým pečene je zničený tlakom expandujúcich žlčovodov a je postupne nahrádzaný fibrotickým spojivovým tkanivom. Oocysty prechádzajú von v žlči a v truse sa objavujú 18 dní po infekcii, sporulácia nastáva za tri dni.

Infekciu E. stiedae je možné diagnostikovať identifikáciou oocýst v truse, na základe veľkosti, tvaru a štruktúry, alebo tenkoihlovou biopsiou z lézií na pečeni. Oocysty je potrebné diferencovať od črevných kokcídií, ktoré môžu byť u králikov tiež prítomné vo veľkých množstvách. Pri hepatálnej kokcidióze sa zvyšujú sérové aktivity  AST, ALT a GGT a hladiny globulínov a celkových proteínov. Hladiny albumínu sa zvyčajne znižujú, v závislosti od hepatocelulárneho poškodenia a cholestázy.

Na liečbu kokcidiózy u králikov sa používa toltrazuril, širokospektrálne antikokcidikum účinné proti rôznym druhom eimerií. Liečivo je účinné proti všetkým intracelulárnym vývinovým štádiám, vrátane tých v schizogónii a gametogónii.